Na Námestí baníkov v Rožňave sa cítim ako v polepšovni ...

V poslednom čase historické jadro Rožňavy zaplavili ako huby po daždi pestrofarebné plastové tabuľky, z ktorých určite ani pamiatkári nežasnú. Celkovo tie oznamy navodzujú dojem, ako by sme sa nachádzali v nápravnom ústave. Výroba takýchto tabuliek tiež nestojí malý peniaz. Upozorňujú, aby nikto nevsúpil na trávnik.

A keď nám tam vbehne malé dieťa, pošleme na neho mestského pandúra s pokutou?

V zahraničí, vo vyspelej Európe, som sa stretol skôr s opačným postojom, so slobodou a ústretovosťou. Pochodil som takmer celý západ, no najviac času som pred štvťstoročím v rozmedzí rokov 1990-92 pracovne prežil v anglicku.

Tam vo veľkých mestách, ktoré som pochodil, Londýn, Birmingham, Cambridge ... som sa stretol s úplnou slobodou a toleranciou. Ľudia si doniesli deku, v centre mesta sadli na doslova anglický trávnik a oddýchli, zamestnanci a študenti si tam počas obednej prestávky urobili piknik, tzv lunch-time. Nikomu nič nevadilo a vždy to tam bolo čisté a upravené. Toto sa mi páči.

Dnes som na niečo podobné natrafil v parku v Betliari, totálna sloboda "pohoda - klídek a tabáček":

Autor a foto: Roman Ocelník, poslanec MZ Rožňava

Kde všade idú Vaše dane - klik na faktúry mesta: