Pedikúra - manikúra  minibager

Spomienka na slovenskú legendu Juraja Jánošíka

Milan Kupčo - Jánošík

Horí ohník, horí na Kráľovej holi.

Ktože ho nakládol? –dvanásti sokoli.

Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,

akých ľudské oči viacej nevideli !

Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier,

ako by ich bola mala jedna mater;

jedna mater mala, v mlieku kúpavala,

zlatým povojníčkom bola povíjala.

To sa chlapci, to sa, jak oltárne sviece,

keď idú po háji, celý sa trbliece.

Košieľky zelené, striebrom obrúbené,

klobúčky obité, orlom podperené;

valaška, karabín a pištoliek dvoje:

to sa chlapci, to sa, potešenie moje!

Keď vatru rozložia na hronskom pohorí:

v dvanástich stoliciach biely deň zazorí.

A keď si od zeme chlapci zadupkajú:

dvanástim stoliciam žilky zaihrajú.

Hoj a keď nad hlavou palošík im blysne,

to až hen v Budíne srdce pánom stisne.

 

Hory, šíre hory – to ich rodné dvory,

hole, sivé hole – to ich voľné pole.

A na tom Kriváni zámok murovaný;

ktože tým pod slnkom voľne žiť zabráni?!...

 

A ten ich kapitán, to je len veľký pán!

Perečko beľavé, červený dolomán;

keď ide po hore, ako ranné zore,

keď ide po lese, celý svet sa trasie!

Milan Kupčo - Jánošík

17. marca 2013 sme si pripomenuli 300. výročie úmrtia legendárneho slovenského hrdinu Juraja Jánošíka. Juraj Jánošík, podľa historických záznamov sa narodil v januári 1688 roku manželom Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej v Terchovej, pokrstený bol vo Varínskom kostole 21. januára 1688 kňazom Michalom Smutkom. Krstnými rodičmi boli Jakub Merjad a Barbara Krištofiková z Terchovej.

         O detstve a dospievaní Jánošíka vieme veľmi málo. Jeho mladé roky boli vyplnené neľahkou prácou na rodičovskom poddanskom hospodárstve. V čase jeho mladosti vypuklo stavovské povstanie uhorskej šľachty proti Habsburgovcom. Jánošík sa dal zverbovať ku kuruckým vojakom po porážke kuruckej armády pri Trenčíne v roku 1708 bol Jánošík zajatý a prinútený k vojenskej službe na strane cisára – stal sa labancom, a bol pridelený k strážnej posádke na Bytčiansky zámok. Tam sa po prvý krát stretol s tiež uväzneným zbojníkom Tomášom Uhorčíkom, s ktorým sa spriatelil a dopomohol mu k úteku zo zámockého väzenia. V roku 1710 na žiadosť Jánošíkovho otca Martina bol Juraj Jánošík uvoľnený z vojenskej služby a vrátil sa k rodičom do Terchovej.

         V nasledujúcich mesiacoch Jánošík niekoľko krát sa stretol s Uhorčíkom a spolu podnikli niekoľko zbojníckych akcií nielen na Liptove, Orave, Gemery ale aj na Morave a v Sliezzku. Keďže sa Uhorčík oženil, zmenil si meno na Martin Mravec a vlastnil v tej dobe krčmu v Klenovci, zbojstvo zavesil na klinec a velenie prenechal Jánošíkovi. Jánošík zo svojou družinou vo svojom zbojníčení pokračoval naďalej, avšak jeho zbojníčenie trvalo prakticky len jeden a pol roka. Činnosť jeho zbojníčenia bola rôzna, zbojníci brali predovšetkým peniaze, zbrane, cenné predmety, od kupcov brali však aj vrecia múky, súkno, plátno, remeselnícke výrobky, slaninu, údené mäso... toto všetko skutočne nebrali pre seba ale dali to ľuďom v najbližších dedinách.

         No darmo bola Jánošíkova skupina jednotná, niektorí jej tovariši podnikali na vlastnú päsť. Takýmto prípadom bolo aj prepadnutie domanižského farára Juraja Vrtíka v Suchej doline pri Fačkove, ktorý na následky postrelenia zomrel. A práve tento čin bol najväčšou príťažou pri súdení Juraja Jánošíka, ktorý vlastne pri tomto prepadnutí ani nebol.

         V roku 1713 Jánošík trávil zimu u svojho priateľa Uhorčíka v Klenovci. Liptovským stoličným orgánom sa podarilo vypátrať Jánošíkov pobyt a približne začiatkom marca v roku 1713 asi 30 drábov Liptovskej sedrie pod vedením zemana Andreánskeho prišlo do Klenovca, kde zlapali Jánošíka aj s Uhorčíkom. Odviedli ich do Liptovskej stolice, uväznili ich v Palúdzke (miestna časť Lipt. Mikuláša) v kaštieli Vranovo.

         Stoličný súd súdil Juraja Jánošíka vo Svätom Mikuláši 16. – 17. marca 1713. Súdu predsedal podžupan Lipt. stolice Ladislav Okolicsányi, prokurátorom bol Alexander Čemický a úradne prideleným obhajcom Baltazár Palugyay. Prokurátor Čemický vystúpil so žalobou, v ktorej žiadal trest smrti, po ňom nasledoval s obhajobou Baltazár Palugyay, ktorý poukázal na poľahčujúce okolnosti, mladý vek obvineného, a na skutočnosť, že počas zbojníčenia nikoho nezabil ani nezranil. Taktiež uviedol, že pri prepade domanižského farára nebol prítomný a žiadal pre Jánošíka úplné omilostenie. Na druhý deň Jánošíka podrobili trpnému vypočúvaniu, ktoré bolo spojené s mučením. Potom už stoličný súd vyniesol rozsudok.                              Poprava mladého 25 ročného Jánošíka sa konala v podvečer 17. marca 1713 na brehu Váhu na Mikulášskom popravisku zvanom „šibeničky“ medzi Vrbicou a Okoličným (miestne časti Lipt. Mikuláša) a to najhorším spôsobom, aký dostávali iba vodcovia zbojníckych družín – a to zavesením za rebro na háku. Následne o mesiac po Jánošíkovej smrti odsúdili po súdnom procese aj Tomáša Uhorčíka a rozsudok smrti bol vykonaný nad ním 21. apríla 1713.

       

 Týmto krátkym priblížením života nášho legendárneho hrdinu si ho pripomenuli aj členovia výboru MO MS v Rožňave na svojom zasadnutí. Predseda MO MS pán Kupčo zorganizoval pri tejto príležitosti niekoľko prednášok a to: s vedúcim klubu Zóna M, MŠ na ulici Ernesta Rótha, v klube Dôchodcov a s deťmi z detského domova na Ružovej ulici v Rožňave, kde prítomným deťom pripomenul životopis Juraja Jánošíka, spomenul aj filmovú a literárnu tvorbu našich umelcov, nakoľko Juraj Jánošík sa stal pre týchto tvorcov nevyčerpateľnou témou. Najznámejšia je báseň Jána Bottu Smrť - Jánošíkova, najznámejším filmom – Jánošík, s hlavným predstaviteľom Paľom Bielikom, alebo nezabudnuteľným Michalom Dočolomanským v muzikáli Na skle maľované. Z uvedených akcií vám prinášam fotografie v galérii.

                                                                  Ing. Milan Kupčo predseda MO MS

Milan Kupčo - Jánošík

Horí ohník, horí – nie jak voľakedy, 

a okolo ohňa len desať chlapcov sedí.

Sedia oni, sedia, do ohníčka hľadia,

do ohníčka hľadia, slovka nepovedia.

Zahučali hory, zahučali doly –                         

zanôtili chlapci „Boli časy, boli!

Boli časy, boli, ale sa minuli,                              

po maličkej chvíli minieme sa i my!

Keď sa my minieme, minie sa krajina,

akoby odlomil vŕštek z rozmarína;

keď sa my minieme, minie sa celý svet,

akoby odpadol z červenej ruže kvet“.

Milan Kupčo - Jánošík

Miesto pre Vašu reklamu

Voľby NR SR 2020

Reklamná agentúra Rožňava

Komunálne voľby 2018

recepty

Rožňavské absurdity

Voľby do VÚC 2017

Priestory na podnikateľské účely na prenájom

útulok pre zvieratá

Ranč Jovice

Autoškola Guľáš Jozef Rožňava

dopravná nehoda

Šípkarský klub Rožňava

...

Počasie Rožňava tu

...

Miesto pre Vašu reklamu

Staršie reklamy - klik TU.

Anketa

Ste za pešiu zónu bez áut na Námestí baníkov v Rožňave?:

Minibager

faktúry Mesta Rožňava

Miesto pre Vašu reklamu

Miesto pre Vašu reklamu

Miesto pre Vašu reklamu

.