Staručká pani uhorela, niekto ju zrejme zapálil!
Staručká pani Vétri-eska z Gemerskej Hôrky, okres Rožňava, zrejme niekomu "ležala v žalúdku". Pravdepodobne cudzím zavinením skončila dnes podvečer v plameňoch. Identický požiar sa v obci odohral asi pred rokom.
Vétri-eska je jeden senzačný výrobok, aký sa podaril súdruhom v Československu vyrobiť, mimo množstva šmejdov, ktoré boli aj tak nedostatkovým tovarom, a ak sa aj niečo podarilo zohnať a kúpiť, hneď sa to pokazilo.
Vétrieska verne slúžila nielen armáde, jej jazdné vlastnosti v teréne boli a ešte aj dnes sú úžasné. Trošku si na starkú zaspomínajme s vikipédiou:
Praga V3S je terénny nákladný automobil (Vojenský trojtonový špeciál, ľudovo nazývaný vétrieska) sa začal vyrábať v roku 1953 a bol určený najmä pre armádu. Automobil sa vyrábal až do 80. rokov 20. storočia.
Svojou jednoduchou a robustnou konštrukciou patrila Praga V3S k najlepším terénnym nákladným automobilom svojej doby. Vďaka konštrukcii náprav so zostupnými kolesovými redukciami je os nápravy umiestnená nad osou otáčania kolies, takže vozidlo má veľkú svetlosť podvozku aj pri relatívne malom priemere kolies. Táto konštrukcia spolu s relatívne nízkou hmotnosťou tak zaisťuje dobrú priechodnosť terénom.
Vzduchom chladený radový 6-valcový dieselový motor Tatra 912 je síce pomerne hlučný, no spoľahlivý aj v extrémnych tepelných podmienkach (s výnimkou obtiažnych štartov za nízkych teplôt – motor nemal dekompresor a žhaviče). Pre ľahší štart v zime sa vozidlá vybavovali zariadením JIKOV 132 pre vstrekovanie ľahko zápalného éteru do sacieho potrubia.
Technické parametre
Motor je radový, vzduchom chladený šesťvalec Tatra 912-1 s objemom 7 412 cm³ s priamym vstrekovaním paliva a ventilovým rozvodom OHV. Tento motor je vlastne odvodený od 12-valcového motora Tatry 111 využitím iba jedného radu valcov. Maximálny výkon motora je 98 koní pri 2000 otáčkach za minútu. Olejový filter je lamelový, jeho čistenie je ovládané tiahlom od spojky. Vzduchový filter je kovový (typ cyklon), ľahko čistiteľný a musí byť plnený olejom, rovnakým aký je v motore. Naftový filter je umiestnený za motorom.
Spotreba vozidla pri prevádzke na spevnených komunikáciách je približne 30 l nafty na 100 km, v teréne primerane viac. Palivová nádrž má objem 120 l. Brodivosť automobilu je 80 cm. Akumulátory sú dva (12 V, 125 Ah), novšie stroje boli vybavené zásuvkou pre pomocné napájanie spúšťača. Vozidlo nie je vybavené servoriadením (posilňovačom). Užitočná hmotnosť vozidla je 5 t na spevnenom povrchu a 3 t v teréne, alebo 22 vojakov. Niektoré Pragy V3S majú strešný poklop a vyklápacie čelné okná (staršie série), ktoré slúžili napr. pri jazde v hustej hmle. Špeciálne upravená Praga V3S (opancierovaná) tvorila základ samohybného 30 mm protilietadlového dvojkanónu PLDVK-10 vz. 53/59. Toto vozidlo sa v česko-slovenskej armáde niekedy slangovo označovalo aj prezývkou Ještěrka/Jašterica.
Automobil disponuje hlavnou a prídavnou prevodovkou. V hlavnej sú k dispozícii štyri stupne pre jazdu vpred, jeden stupeň pre jazdu vzad. Prídavná prevodovka je dvojstupňová (cestný prevod a redukovaný prevod pre terén). Prevodovka nie je synchronizovaná, radene stupňov sa realizuje dvojitým vyšliapnutím spojky pri vzostupnom radení a pri zostupnom aj pomocou medziplynu. Vedľa sedačky vodiča sa zapína terénna redukcia, predný náhon a navijak, pokiaľ je ním vozidlo vybavené. Uzávierky sú ovládané pákou a tiahlovým mechanizmom.
Výkon motora je cez prevodovku vedený na nápravy cez štyri kardany. Tie majú kríže, pripevnené strmeňmi, pod ktorými sú pre zaistenie upínacej matice plechové podložky. Kardany majú teleskopickú časť s manžetami, vyžadujúcimi neustále mazanie. Kardany pre poslednú nápravu sú dva a sú zalomené v skrinke na strednej náprave.
Pri konštrukcii podvozku Pragy V3S sa konštruktéri vyhli chybám, ktoré spravili pri vývoji prototypu terénneho vojenského vozidla V3T, ale sa nechali skôr inšpirovať úspešným americkým ľahkým terénnym automobilom GMC CCKW 352/353, vyvinutým v roku 1941 a mnohokrát osvedčeným počas vojnových rokov. Praga V3S má podobný podvozok tvorený tuhými nápravami v spojení s torzne poddajným rebrinovým rámom, čo umožňovalo prekonávanie terénnych nerovností bez toho, aby auto ľahko stratilo kontakt kolies s povrchom. Desať šípových kolies (vzadu sú štyri dvojmontáže, vpredu dve jednoduché montáže) obmedzovalo zabáranie vozidla do mäkkej pôdy, také kritické práve u V3T. Všetky kolesá boli vybavené redukciami, obidve zadné nápravy majú uzávierky diferenciálov, predná náprava nemá uzávierku a má vypínateľný náhon. Pri zaradenej redukcii je na 1. prevodovom stupni stúpavosť až 75% (bez vleku). Niektoré vojenské V3S s valníkovou kaosériou mali pod korbou umiestený navijak, ktorý sa dal použiť ako pomocný prostriedok k vyslobodeniu uviaznutého vozidla v terénnej prekážke. Prage V3S tak nerobili problém lesné a poľné cesty s hlbokými koľajami, ani neúnosný terén.
Konštrukcia vozidla nebola prispôsobená na vyššiu rýchlosť, ako 60 km/h, čo však ani pomerne slabý motor neumožňoval. Nebezpečné však je napríklad jazdiť z kopca bez zaradeného prevodového stupňa so snahou dosiahnuť vyššiu rýchlosť. Pri výraznejšom prekročení maximálnej konštrukčnej rýchlosti vozidla môže dôjsť vplyvom vibrácií k uvoľneniu niektorého kardanového hriadeľa. Pokiaľ by sa hriadeľ uvoľnil predným koncom v smere jazdy, mohol by sa následne vzpriečiť o vozovku a tak doslova katapultovať vozidlo. Najmä vojenskí vodiči boli na toto nebezpečenstvo dôrazne upozorňovaní.
Pri správnej údržbe vynikala Praga V3S vysokou životnosťou a spoľahlivosťou. Dnes sú už tieto zastarané vozidlá hromadne vyraďované z armády, mnohé sa však dostávajú do súkromných rúk a naďalej tak robia dobré služby svojim novým majiteľom či už pri zvoze dreva, zásobovaní horských chát, alebo všade tam, kde sa dá využiť ich výborná prejazdnosť terénom.
- prečítané 3075x
